Diskutujeme a spomíname.

Článok z novín Korzár z 13. okt 2019
(Foto v Galérii.)
KOŠICE. Metropola východu sa pýši početnými vzácnymi budovami s dlhou a zaujímavou históriou.
Jednou z nich je aj rozmerná historická budova, stojaca na ulici Park Angelinum 9. Má päťkrídlový uzavretý pôdorys, dve poschodia a pivničné priestory.
V roku 1981 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Pripravovali na život
Honosná budova bola postavená v roku 1905 v eklekticistickom štýle. V tom čase však stála
na ulici Čermeľskej a patrila sestrám uršulínkam. Jej súčasťou bola aj kaplnka. Keďže k najdôležitejšiemu poslaniu tohto rádu patrila (a stále patrí) výchova a vzdelávanie, rozhodli
sa v rozmernej budove zriadiť dievčenský výchovný ústav. Neskôr ho na podnet biskupa
premenili na hospodársku školu pre dievčatá. Mladé devy tu mali možnosť získať hlavne praktické vedomosti z oblasti poľnohospodárstva či záhradníctva. Sestry uršulínky však nezanedbávali ani výučbu domácich remesiel, vedenie domácnosti, ba dokonca svoje
chovankyne pripravovali aj na spoločenský život.
Dievky vystriedali učitelia
Sestry uršulínky sa však rozmernej budovy museli približne v polovici minulého storočia vzdať. Vzdelávacia funkcia v nej však ostala zachovaná. Na svoje budúce povolanie sa tu začali pripravovať nádejní pedagógovia. Hospodársku školu pre dievčatá vystriedal učiteľský ústav, tentoraz stojaci na Námestí Februárového víťazstva. Oficiálne niesol meno Pedagogická škola J. A. Komenského v Košiciach. V 60. rokoch však zanikla a spolu s ňou aj všetky ostatné pedagogické školy, pripravujúce učiteľov základných aj stredných škôl na ich budúce povolanie. Vzdelávaciu činnosť prevzali pedagogické inštitúty, neskôr premenované
na pedagogické fakulty.
Kým košická Pedagogická škola J. A. Komenského povedala zbohom aj poslednej triede, stihla vyučiť viacero ročníkov učiteľov. Medzi nich patria aj absolventi z roku 1959. Aktuálne oslavujú 60 rokov, odkedy naposledy opustili lavice a prednedávnom zorganizovali jubilejné pomaturitné stretnutie. Ako nám prezradili, na svoje školské časy si spomínajú v dobrom. Napríklad aj na zeleninovú záhradu, v ktorej mládež pod dohľadom jedného z pedagógov pestovala zeleninu pre jedáleň. Svoje myšlienky bývalí študenti však sústredili hlavne na súdruhov učiteľov, ako sa im v tom čase zvyklo hovoriť. „Vštepovali do našich mladých sŕdc cit lásky k domovu, k vlasti, k prírode a k práci,” povedala jedna z absolventiek, z ktorej je dnes už dôchodkyňa. „Spomíname na nezabudnuteľného profesora Sáraza a jeho spevokol, na učiteľa telesnej výchovy Chovanca, ktorý v športovej hale vychovával reprezentantov v športe,” vymenovala zopár mien.
Nezabudla však ani na ďalších, vďaka ktorým, ako sama tvrdí, milovali ľubozvučnú slovenčinu, históriu aj literatúru. „Na čele nášho kolektívu bola triedna učiteľka Klára Barkányová, výtvarníčka, umelkyňa, malá vzrastom, ale veľká duchom,” nezabudla spomenúť jedného z najdôležitejších ľudí pre celú triedu. Uplatnili sa
Všetci tí, ktorí pred 60 rokmi úspešne ukončili svoje vzdelanie, získali dekrét. Na jeho základe sa po štúdiu rozpŕchli po celom východnom Slovensku. „Pôsobili vtedy v ročníkoch jedna až päť niekde na málotriedkach, kde sa plne a so zanietením venovali nielen svojim žiakom, ale i kultúrnej, športovej a inej činnosti medzi mládežou,” opísala. Okrem absolventov ročníka 1955 až 1959 absolvovali vzdelávanie ešte dva mladšie ročníky, potom Pedagogická škola J. A. Komenského v Košiciach svoju činnosť ukončila. V súčasnosti v nej sídli Ústav experimentálnej fyziky Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Našiel som v novinách Korzár z 13. októbra 2019 článok „Absolventi košickej pedagogickej školy sa stretli po 60 rokoch“ Bol o našich spolužiakoch, ktorí končili dva roky pred nami. Jedno tablo som dal na stránku Fotografie. Z budovy je národná kultúrna pamiatka. (Článok je vyššie)

Stretnutie sa uskutočnilo aj 8.septembra 2013, ale prvýkrát bez "chlapcov". Teda spolužiakov chlapov - dedkov či pradedkov. Je nás chlapov už iba 6, takže sme asi stále vzácnejší. Verím, že toho roku to napravíme.

Stretko v roku 2022 predsa bolo. Dal som na stránku aj nejaké fotky.
Organozátorka by mohla pridať nejaké perličky z jeho prípravy aj priebehu.
Juraj

Pozdravujem všetkých. Hovoril som koncom mája s Marikou a záver bol taký, že v septembri by sme sa mohli konečne stretnúť !

No už by to mohlo tento rok byť.

Nepraje nám celkový stav, aby som niečo konkrétne podnikla pre naše stretnutie, aby sme si mohli pripomenúť 60- tku osobnejšie a intenzívnejšie.
Sledujem, konzultujem. Pozdravujem.
Mária

Veru, máme "šesťdesiatku" a zrejme ju nebudeme môcť tento rok osláviť, hoci nevieme, aká bude situácia v auguste alebo aj v septembri ?! Ale kto by sa na to podujal ??? Tak to necháme otvorené. Správu na našej stránke som si už prečítala, je to fantázia, že na to myslíte. Ja som bola v A - čke.
Naša trieda maturovala 13. júna 1961. Maturitný večierok sme mali 28.1.1961, mám z neho aj fotky v mojom školskom albume. Maturitné písomky sme mali 2. mája 1961. Na fotkách mám aj všetkých našich siedmich chlapcov. Nechce sa mi veriť, že už nie je medzi nami ani jeden. Rozlúčku so školou sme mali až 5.júla 1961. Všetko mám zdokumentované v mojom albume. Človeku je až ťažko na duši, keď si prezerá tie fotky, boli to nezabudnuteľné časy....!!!!
Spomínajme.

17.júna 2021 uplynulo 60 rokov od vykonania skúšky dospelosti 4.B, číže maturity. Od 18.6.1961, sme si už organizovali svoj život podľa vlastných predstáv, myšlienok a túžobných očakávaní čo chceme a čo dokážeme. Ako ten čas ubehol a nám už zostali len spomienky.

Ďalšia smutná správa. Dnes som sa od syna nášho spolužiaka Števa Slávkovského dozvedel, že Števo Slavkovský (4.B) zomrel 18.11.2020 a dnes (21.11.2020) mal pohreb. Škoda, že som nebol doma a túto správu som nedostal. Určite by som sa a nielen ja s ním išiel rozlúčiť.
Nech odpočíva v pokoji.

Žiaľ musím zverejniť na tejto stránke ďalšiu smutnú správu. Včera - 31. augusta 2020 mala pohreb Lexa Maková - Šmajdová (4.B).
Nech odpočíva v pokoji.

Dnes (22.6.2020) som sa dozvedel, že 4. januára 2020 nás opustil náš spolužiak Jano Šmelko. Býval aj pochovaný je v Honciach v okrese Rožňava. Agneske Švajdovej - Jánošíkovej pred stretnutím v Spišskej Novej Vsi napísal: Spolužiak J. Šmelko mi napísal: „Život je ako pohár, je jedno čím ho naplníš aj tak si ho nakoniec vypiješ sám.“ Nech odpočíva v pokoji.

https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/item/11034-zomrel-mgr-jan-smelko-z-honiec-zanietec-futbalu-i-spolocenskeho-zivota-na-gemeri
Toto je nekrológ v regionálnej tlači o Jánovi.

Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.

Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.

Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.

Mnohí fanúšikovia sa s ním stretávali ako s futbalistom na futbalových zápasoch v Honciach, ako kapitána a nekompromisného obrancu i predstopéra, ale tiež po celom rožňavskom okrese. Po aktívnej futbalovej kariére od roku 1976 sme ho videli na pozícii futbalového rozhodcu, funkcionára Oblastného futbalového zväzu v Rožňave a naposledy ako jeho delegáta.

Ochotne vypomáhal tiež pri posledných rozlúčkach na občianskych pohreboch, alebo iných spoločenských udalostiach a kdekoľvek, kde ho pre jeho odbornosť i ľudskosť pozývali.

Náhle však odišiel človek, ktorý zanechal po sebe výraznú čiaru na poli športu i občianskeho spolunažívania v Honciach, ale i na okolí. Najviac však bude chýbať svojej rodine, priateľom i známym.

Posledná rozlúčka so zosnulým Mgr. Jánom Šmelkom bude v štvrtok 9. januára 2020 o 14. hodine v Dome smútku v Honciach.

Česť jeho pamiatke!

Pozdravujem vás,
volala mi pani Čobanová, že dnes (8.10.2018) zomrel náš spolužiak Šaňo Čoban. Pohreb bude v Trebišove.
Nech odpočíva v pokoji.

Túto smutnú správu mi dnes (12.4.2018) poslal Jožo Sokira.
Vážení priatelia, spolužiaci!
Asi pred hodinou som dostal správu od svojej netere , že sa dnes stretla so sestrou nášho spolužiaka Jozefa Mačugu. Tá jej povedala, že brat Jozef zomrel a včera bola v Prešove na jeho pohrebe.
Česť jeho pamiatke, nech spočíva v pokoji!

Magda Chamilová - Svetozárová mi poslala 2 fotky z 1.mája 1958 v Košiciach.Dal som ich na stránku v sekcii "Zo školy". Možno sa tam spoznáte. Sú od Hanky Balunovej Kottnerovej. Poslala aj nejaké čiernobiele filmy zo stretnutia po 25. rokoch. Skúsim dať urobiť fotky.