Diskutujeme a spomíname.

Stretko v roku 2022 predsa bolo. Dal som na stránku aj nejaké fotky.
Organozátorka by mohla pridať nejaké perličky z jeho prípravy aj priebehu.
Juraj

Nepraje nám celkový stav, aby som niečo konkrétne podnikla pre naše stretnutie, aby sme si mohli pripomenúť 60- tku osobnejšie a intenzívnejšie.
Sledujem, konzultujem. Pozdravujem.
Mária

No už by to mohlo tento rok byť.

Pozdravujem všetkých. Hovoril som koncom mája s Marikou a záver bol taký, že v septembri by sme sa mohli konečne stretnúť !

Veru, máme "šesťdesiatku" a zrejme ju nebudeme môcť tento rok osláviť, hoci nevieme, aká bude situácia v auguste alebo aj v septembri ?! Ale kto by sa na to podujal ??? Tak to necháme otvorené. Správu na našej stránke som si už prečítala, je to fantázia, že na to myslíte. Ja som bola v A - čke.
Naša trieda maturovala 13. júna 1961. Maturitný večierok sme mali 28.1.1961, mám z neho aj fotky v mojom školskom albume. Maturitné písomky sme mali 2. mája 1961. Na fotkách mám aj všetkých našich siedmich chlapcov. Nechce sa mi veriť, že už nie je medzi nami ani jeden. Rozlúčku so školou sme mali až 5.júla 1961. Všetko mám zdokumentované v mojom albume. Človeku je až ťažko na duši, keď si prezerá tie fotky, boli to nezabudnuteľné časy....!!!!
Spomínajme.

17.júna 2021 uplynulo 60 rokov od vykonania skúšky dospelosti 4.B, číže maturity. Od 18.6.1961, sme si už organizovali svoj život podľa vlastných predstáv, myšlienok a túžobných očakávaní čo chceme a čo dokážeme. Ako ten čas ubehol a nám už zostali len spomienky.

Ďalšia smutná správa. Dnes som sa od syna nášho spolužiaka Števa Slávkovského dozvedel, že Števo Slavkovský (4.B) zomrel 18.11.2020 a dnes (21.11.2020) mal pohreb. Škoda, že som nebol doma a túto správu som nedostal. Určite by som sa a nielen ja s ním išiel rozlúčiť.
Nech odpočíva v pokoji.

Žiaľ musím zverejniť na tejto stránke ďalšiu smutnú správu. Včera - 31. augusta 2020 mala pohreb Lexa Maková - Šmajdová (4.B).
Nech odpočíva v pokoji.

Dnes (22.6.2020) som sa dozvedel, že 4. januára 2020 nás opustil náš spolužiak Jano Šmelko. Býval aj pochovaný je v Honciach v okrese Rožňava. Agneske Švajdovej - Jánošíkovej pred stretnutím v Spišskej Novej Vsi napísal: Spolužiak J. Šmelko mi napísal: „Život je ako pohár, je jedno čím ho naplníš aj tak si ho nakoniec vypiješ sám.“ Nech odpočíva v pokoji.

https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/item/11034-zomrel-mgr-jan-smelko-z-honiec-zanietec-futbalu-i-spolocenskeho-zivota-na-gemeri
Toto je nekrológ v regionálnej tlači o Jánovi.

Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.

Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.

Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.

Mnohí fanúšikovia sa s ním stretávali ako s futbalistom na futbalových zápasoch v Honciach, ako kapitána a nekompromisného obrancu i predstopéra, ale tiež po celom rožňavskom okrese. Po aktívnej futbalovej kariére od roku 1976 sme ho videli na pozícii futbalového rozhodcu, funkcionára Oblastného futbalového zväzu v Rožňave a naposledy ako jeho delegáta.

Ochotne vypomáhal tiež pri posledných rozlúčkach na občianskych pohreboch, alebo iných spoločenských udalostiach a kdekoľvek, kde ho pre jeho odbornosť i ľudskosť pozývali.

Náhle však odišiel človek, ktorý zanechal po sebe výraznú čiaru na poli športu i občianskeho spolunažívania v Honciach, ale i na okolí. Najviac však bude chýbať svojej rodine, priateľom i známym.

Posledná rozlúčka so zosnulým Mgr. Jánom Šmelkom bude v štvrtok 9. januára 2020 o 14. hodine v Dome smútku v Honciach.

Česť jeho pamiatke!

Pozdravujem vás,
volala mi pani Čobanová, že dnes (8.10.2018) zomrel náš spolužiak Šaňo Čoban. Pohreb bude v Trebišove.
Nech odpočíva v pokoji.

Túto smutnú správu mi dnes (12.4.2018) poslal Jožo Sokira.
Vážení priatelia, spolužiaci!
Asi pred hodinou som dostal správu od svojej netere , že sa dnes stretla so sestrou nášho spolužiaka Jozefa Mačugu. Tá jej povedala, že brat Jozef zomrel a včera bola v Prešove na jeho pohrebe.
Česť jeho pamiatke, nech spočíva v pokoji!

Magda Chamilová - Svetozárová mi poslala 2 fotky z 1.mája 1958 v Košiciach.Dal som ich na stránku v sekcii "Zo školy". Možno sa tam spoznáte. Sú od Hanky Balunovej Kottnerovej. Poslala aj nejaké čiernobiele filmy zo stretnutia po 25. rokoch. Skúsim dať urobiť fotky.

Pozdravujem všetkých spolužiakov. Chcem vám dnes, na sviatok Pamiatky zosnulých dať link na cintorín, kde je pochovaný p. učiteľ Bokotej. Ak ho vložíte do príkazového riadka a prejdete na web stránku, môžete tam nechať odkaz, zapáliť sviečku alebo položiť kytičku. Iných učiteľov som nenašiel. Ak niekto vie niečo viac, dajte to vedieť tu na našej stránke. Tento odkaz treba vložiť do príkazového riadka.

https://www.cemetery.sk/?gr_id=93195&pid=620

Pozdravujem všetkých spolužiakov, ktorí na stretnutí boli, ale najmä tých ktorí z rôznych príčin prísť nemohli. Fotografie, ktoré som robil ja sú už na stránke. Prosím tých, ktorí fotili, ak majú možnosť nech mi pošlú fotografie na adr. samuraj43@gmail.com alebo aj na mobil č.0904355490. Ak máte fotografie zo stretnutí z ktorých na stránke ešte žiadne fotky nie sú, budem veľmi rád ak mi ich pošlete. Čestne ich vrátim, na spiatočnú adresu.. Ide najmä o stretnutia od r.1966 do stretnutia vo Svite.
Ďakujem.

Teraz by som mal povedať, podarilo sa. Vyprovokoval so ho. No až taká pravda to nebude. Na tom, že Jožo niečo napíše sme sa dohodli už dávnejšie a hovorili sme o tom aj na našom letnom stretnutí v Bratislave.
Nebudem sa vyjadrovať k obsahu príspevku, lebo sám osebe svedčí o tom, že vytryskol z učiteľskej duše. Z tej čo sa začala formovať pred 55. rokmi tak ako to Jožo opísal. Aj ja som sa o niektorých veciach zmienil už v úvodnom príspevku.
Je nám určite ako dôchodcom ľúto, že to dobré čo v školstve bolo, tí „ revoluční mudrlanti“ zničili. Ako sa vraví, s vaničky vyliali aj dieťa. Dnes „objavujú Ameriku“ a dobre sa nepretrhnú vo chválení ako prišli na duálne vzdelávanie. Prišli na čosi, čo zničili. Zrazu nemáme murárov, zámočníkov, obkladačov, automechanikov, proste za 25 rokov sa nevyučil takmer žiadny remeselník.
Okrem učiteľstva som istý čas pracoval aj vo výrobnom podniku. Mal som mimo iného na starosti aj prípravu učňovskej mládeže na robotnícke povolania aj prípravu vysokoškolákov. Podnik mal vlastné odborné učilište, takže o prax žiakov sa postaral. Každý mal po skončení školy miesto, kam nastúpil do práce. Samozrejme, že štúdium bolo bezplatné. Vysokoškoláci dostávali podnikové štipendia. Neboli to malé sumy. Ak sa zaviazal pracovať v podniku 10 rokov, dostával štipendium od 1. ročníka. Ak na 5 rokov, dostával štipendium od 3. ročníka. Suma sa pohybovala od 500 do 1 000 Kčs. Okrem toho štipendista dostal 500 Kčs v septembri na nákup študijných pomôcok a preplatené cestovné z domu do sídla školy a späť raz mesačne. Daň z toho samozrejme neplatili. O tomto sa môže dnešným vysokoškolákom iba snívať. Myslím si, že to nepotrebuje komentár...
Revolúcie by mali vo všeobecnosti do spoločnosti priniesť niečo nové, progresívne. Tá naša do školstva priniesla hádam iba počítače. Chaos v systémovosti školských reforiem aký panuje v školstve od roku 1990 história nášho školstva nepozná. Aj Mária Terézia a Jozef II. vedeli čo chcú, keď robili reformy, tí ponovembroví ministri to žiaľ nevedia. Jeden z nich, ktorý reformy „robil“ po nástupe do funkcie nevedel redaktorke vymenovať ani štruktúru škôl od materských až po vysoké. Ale „reformoval“ čosi čomu nerozumel.
Chcel som vlastne napísať niečo iné, ale vidíte.
Niekedy nabudúce.