V máji 2013 v Spišskej Novej Vsi na stretnutí sedemdesiatnikov sme sa lúčili so slovami,"dovidenia o dva roky v Poprade.
Už v marci,keď som dostal pozvánku na stretnutie,potešil som sa veľmi ,že predsa bude.Veď stretnúť svojich spolužiakov je vždy príjemné a potešejúce.Najma,keď žiješ v očakávaní ,koho už neuvidíš vôbec,s kým sa už nestretneš.Veď už máme svoje roky,svoje starosti a zdravotné problémy.
A prišiel 29.máj.Slávnostne som sa obliekol a pobral na vlak do Popradu.Po vystúpení z rýchlika som sa ako s prvými zvítal so spolužiačkami z Košíc Bol som v inom vozni ako ony a tak som bol aj skôr v čakárni.Keďže som bol sám,niektoré si mysleli,že som za uvítací výbor.Hovorím im,že nie,ja som prišiel tým istým vlakom,ale som bol v inom vozni a išiel som von iným východom.Keď sme už boli pre staničnom budovou,objavil sa Paľo,privítal nás a odviedol do hotela Gerlach,kde už čakali ostatní.To bolo radosti,bozkov, objatia a pohľadov kto tu je,s kým som sa ešte nezvítal. kto vôbec neprišiel a prečo?
A prišla slávnostná chvíľa,posadali sme sa a utíšili.Stretnutie otvoril príhovorom Paľo za spolupráce Marienky so spomienkou na tých,ktorí nemohli prísť a na tých ktorí už sa na nás pozerajú s učiteľského neba. So spomienkou na štúdia na PŠN nás častuškou s doprovodom harmoniky potešil Juraj.K príjemnej klíme prispel aj krásny výhľad zo siedmeho poschodia hotela na prekrásnu panorámu Tatier /toto Vám podtatranci závidím /.
Zaspomínali sme na študentské časy,chlapci aj na vojenčinu,posťažovali sa na zdravotné problémy,rodinné starosti,ale aj na radosti s deťmi a vnukmi,zavtipkovali aj na svoj účet a samozrejme ,že ako učitelia sme si aj zaspievali za doprodu Paľovej harmoniky.Ako ten čas rýchlo letí,krásne chvíle sú naozaj krátke a prišla hodina lúčenia a návrat do reality.
Lúčili sme sa s prianím,že o rok sa stretneme na 55 v Košiciach. /že Renatka/Vďaka Vám Popradčania za príjemné stretnutie v príjemnom prostredí. Jano T.
Stretnutie v Poprade
Dátum: 21.06.2015 | Vložil: Ján Trojanovič