Pomaturitné stretnutie po 54.rokoch
29.mája 2015 v Poprade

Ďalšie pomaturitné stretnutie je za nami. 

Ďakujeme organizátorom, Maji Popardovskej - Vitkovej  a Paľovi Šivecovi za jeho prípravu a priebeh. Je to pekná tradícia a vždy sa na ňu tešíme. Aj keď nás ubúda je to vždy krásne stretnutie, plné dojmov a pekných okamihov.

Tešíme sa na to ďalšie, ktoré by malo byť v Košiciach. Sľúbila ho zorganizovať Renatka Kustrová - Stillich.

 

Pomaturitné stretnutie
po 54 rokoch

(Touto pesničkou všetkých privítal Juraj.)
 

Vitajte tu všetci, na dnešnom stretnutí,

na ktoré nás chodiť nikto, nenúti,

nebolia tu kĺby, nie sú migrény.

tu sa budú riešiť príjemné témy.

 

Na stretnutí pomaturitnom, môžeš sa dozvedieť,

o spolužiačke, spolužiakovi, ako si žijú dnes.

 

Niektorí tu nie sú, dívajú sa zhora,

život je už taký, niekedy potvora,

v spomienkach sú takí, akí boli vtedy,

teraz vyučujú anjelikov v nebi.

 

Nám nie šesťdesiat, nie sedemdesiat, nám je už rôčkov viac,

sviežu nám myseľ, krásne spomienky, nemôže nikto vziať.

 

V jedentisícdeväťsto päťdesiatom siedmom,

prišli sme do Košíc za svojím veľkým snom,

čakala nás škola, kroky nesmelé,

štyri roky perné, no i veselé.

 

Pedagogická, škola v Košiciach dávno je za nami,

aj prvé lásky, aj prvé bozky, krásnym spomínaním.

 

Ak si vieš spomenúť na Holečkovu,

Tkáča, Kyseľovu, Bokoteja, Mlynkovu,

(Riaditeľa Bageľa, zástupcu („Pipina“) Krotkého,

na Barkanyiovu, Panthyovu, aj doktorku Fábryovu,

na „Miźu“ Kniewalda, Poláka, Petláka, Čurillu, Tomlaina, Adamuva, 

Sidora, Buriana, Masloviaka aj inžiniera Kotuliaka, 
Chovanca,Vatrovu, Srogoňa, „tobôž“ Vitkovského. )

na Obišovského, Saráza, Husára,

Saba riaditeľa, „však hej“ inžiniera, nemáš Alzhaimera.


Na stretnutí, pomaturitnom, treba si spomenúť,

kto nás to učil, kto nebodaj mučil, na koho si spomínaš rád.

 

Nech dnešné stretnutie nám pripomenie,

že nám život plynie, dopredu sa ženie,

tých rôčkov sporenia pribúda všetkým nám,

keď ich bude stovka, pozvánka príde vám.

 

Ak na stretnutie pomaturitné budete pozvaní,

nezabudnite,  všetci prídite, budete vítaní.

(Odpoveď:)
Ak na stretnutie pomaturitné budeme pozvaní,

nezabudneme, všetci prídeme,  hoci aj s barlami
                                                            (J.Šamudovský) 

(Toto sme spievali za Paľovho harmonikového doprovodu. )

Keď začala jeseň

Čas už odvial mnohé krásne chvíle, 

spomienky však zostávajú v nás,

opatrujme to, čo bolo milé,

dotyk prvej lásky, aj z nej trochu strach.

 

Keď ma jedno ráno trocha smelšie

 pohladila jeseň na líci,

začal som si inventúru robiť,

v spomienkovej mojej knižnici.

 

R: Našiel som spomienky žiarivé aj  hmlisté,

krásne chvíle žitia vypadli mi z nich,

študentské tam boli uverte mi iste, 

priniesol som zopár z nich.

 

Život priniesol radosť aj vrásky,

spomienka je dlhá ako niť,

je tak krásny, niekedy však krátky,

preto chceme stále šťastní byť.

 

Spomínajme na spoločné chvíle,

na študentské, časy veselé,

v pamäti ostali navždy milé,

aj keď sú už veľmi vzdialené.

 

R: Žiť a pritom nikdy tíško  nespomínať, 

hriech by bolo pre nás pomyslenie len,

spomienky sa tratia, jeseň tíško plynie,

 krásne z nich si treba vziať.


Tak priateľu dvihni hlavu hore,

vo vinici čo ti raz dal Pán,

musíš tu doorať svoje pole,

by po tebe úhor nezostal.

                     (J.Šamudovský) 

(Na melódiu Kéž lavičko.. .)
(www.youtube.com/watch?v=OR8aLuF84pw&feature=youtube_gdata_player)

 

Kéž lavičko, kéž bys promluvila

Kéž lavičko, kéž bys promluvila
vždyť ty vlastně dávno patříš k nám,

ruka má tě kdysi poranila,
když jsme ryli srdce a v něm monogram.
 

Tys nás tenkrát spolu seznámila,
polibky jsi kryla jasmínem,
o štěstí jsem v obětí tu snila,
Petřín zdál se rájem a ráj Petřínem.

R: Tys tady slyšela všechny moje stesky,

snad jsi i viděla slzu v očích stát,
více však vzpomínám jak byl svět hned hezký, 

když řekl: mám tě rád.

Kéž lavičko, kéž bys promluvila
vždyť ty vlastně dávno patříš k nám,
ač nám léta hlavu postříbřila,
stále k tobě ráda chodívám.